Akokoľvek sa môže zdať otázka kondenzácie banálna, príjemná klíma v miestnosti je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby ste sa doma cítili dobre. A nielen to; vlhkosť v interiéri má zásadný vplyv na kvalitu vášho zdravia. Aj keď hygienické normy tolerujú úroveň vlhkosti v interiéri medzi 30 a 70 %, ideálom je 40 %. Dlhodobá vlhkosť vyššia ako 50 % už môže vyvolávať určité zdravotné komplikácie, spôsobené nadmerným rozmnožovaním baktérií a roztočov alebo rastom plesní. Alergiami na roztoče alebo plesne pritom v súčasnosti trpí až 10, respektíve 5 % populácie.
Vzťah teploty, vlhkosti a tvorby plesní
Miera vlhkosti, obsiahnutá v jednom metri štvorcovom vzduchu sa mení v závislosti od teploty. Teplý vzduch totiž dokáže viazať viac vlhkosti, ako studený. Pri vnútornej teplote 20°C a relatívnej vlhkosti 60 % obsahuje jeden štvorcový meter vzduchu v miestnosti 10 g vody. Keď vnútorná teplota klesne na 8°C, klesne miera vlhkosti na polovicu. Prebytočných 50 % vlhkosti sa väčšinou vyzráža v podobe kondenzačnej vody na chladnejších stenách, vo výklenkoch, či na oknách. Na týchto miestach sa potom zvyšuje riziko tvorby plesní.
Rosný bod a kritická teplota pre plesne
Keď relatívna vlhkosť vzduchu dosiahne limit 100 %, začne sa prebytočný vzduch zrážať v podobe kondenzačnej vody. Teplota, pri ktorej k tomu dochádza, sa označuje ako rosný bod. Pretože relatívna vlhkosť vzduchu záleží na teplote, mení sa zodpovedajúcim spôsobom aj hodnota pre rosný bod. Napríklad, pri vnútornej teplote 20°C a relatívnej vlhkosti 50 % je rosný bod 9,3°C.
Dnes vieme, že plesne môžu vznikať pri vlhkosti 80 %. Pokiaľ máme teda teplotu v miestnosti 20°C, môžu sa plesne tvoriť pri povrchovej teplote stien už 12,6°C.
Nadmernej vlhkosti v byte či dome sa môžete zbaviť správnym používaním vnútorného priestoru a správnym spôsobom vetrania. U novostavieb by koncepcia vetrania budovy mala byť súčasťou projektu - nemal by ňou byť poverený dodávateľ okien.